- Nuž deti... Poďte študovať vdu a techniku, budúcnosť sa vám poďakuje. -
„Do prdele, do
prdele, do prdele!“ táto myšlienka mi non stop opakovane behá hlavou, kým sa
snažím svoju tlstú riť napchať do skinny džínsov.
„Ako som zase
mohla pribrať?!“ ...samozrejme, že viem. Pizza na obed a na večeru,
pomedzi to nechutné biele rožky s treskou alebo parížskym šalátom, odporné
cereálie a nulový pohyb... Tieto úžasné a výživné kombinácie, za
ktoré by ma pochválila nejedna fitness bloggerka sa so mnou ťahajú už nejaký
ten piatok. A patrične sa to na mne začína už aj prejavovať. Jediné, čo ma
utešuje je fakt, že na tom stále nie som na tom ani zďaleka tak zle ako moja
spolubývajuca. Je mi jasné, že to nie je najvhodnejší prístup keďže tá baba má zadok
ako Texas, ale pri takomto rapídnom priberaní sa chytám každého pozitívneho
postoja. Ako napríklad, že mám šťastie a prsia mi rastú priamoúmerne
prijatému tuku...
Po piatich
minútach súboja s nohavicami som zistila, že zase nestíham. Áno, zase. Už
ma to ani neprekvapuje. Človek by si myslel, že keď celý život vsáva do školy o 6
ráno, vysoká tiež nebude problém. Omyl! Jeden z najväčších omylov ľudstva!
Na vysokej nemáš čas nikdy na nič a aj keď ho máš tak ho nemáš lebo je to
proste vysoká. Obyčajní smrteľníci, študujúci napríklad masmediálku to asi nepochopia,
ale doktori, technici a podobní nenormálni blázni, ktorí si mysleli, že
študovať vedu a techniku bude taká sranda ako sľubovali reklamy od Európskeho
fondu pre vzdelávanie to určite chápu. Nielenže chodíme do školy za tmy, po tme
z nej aj odchádzame. A aby toho nebolo málo, máme aj nejaké tie
zábavky na doma. Pár programov, niekoľko sto príkladov, taká drobná príprava na
labáky a potom ich spracovanie, ktoré zaberie iba niekoľko desiatok hodín.
Také obyčajné lahôdky, ktoré ponúkajú technické školy. Išla som študovať vedu a techniku
a som zvedavá ako sa mi budúcnosť poďakuje, keď budem podráždená,
nevyspatá, tlstá a deprimovaná.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára